ŽIVOT

Raz sme hore a raz dole. V živote ide o to, či človek dokáže v sebe zastaviť cestu nadol a obrátiť jej smer, alebo sa nechá pohltiť.

V určitej etape svojho života som sa dostal dosť hlboko. Myslel som si, že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť  ešte horšie. To som si opakoval, ale bolo mi stále horšie. Raz som si povedal, že niekedy sa to už konečne musí zastaviť. A vtedy môj Guru podotkol: „Keď si to budeš takto hovoriť, tak sa to možno raz zastaví."

Nechápal som. Bol som ako vysmädnutý pútnik na púšti a predo mnou sa objavila voda. Keby som sa jej len CHCEL napiť, tak sa jej nenapijem a zomriem od smädu. Pochopil som, že treba k tej vode prísť a NAPIŤ sa. Prvý krok je, že CHCEM a druhý, že NIEČO pre to urobím. 

Buď sa človek od toho dna odrazí, lebo nižšie už nemôže ísť, alebo si tam ľahne a skončí. Silu stratí v dôsledku predsudkov a „skúseností". Všetkých  tých hlúpostí, ktoré za ten čas na seba naniesol. Stuhnuté blato spomienok, ktoré nosíme na chrbte.

Skúsenosti, predsudky?

Nič  také neexistuje. To dno ma odrazilo, a teraz si - lietam. Veci okolo mňa  a vo mne sa nestali vďaka šťastnej náhode, lebo ja náhodám neverím. Všetko vzniká nanovo a za nových okolností. Teším sa na svoj ďalší príbeh.

Marcel Nemec