REGISTROVANÉ PARTNERSTVÁ

Som homosexuál. Keď mi niekto povie - čau, homoš, tak ja ho odzdravím - čau, heteroš. So svojou orientáciou nemám žiadne problémy. V minulosti to bolo iné...

Už na základnej škole, som bol najväčší kamarát s dievčata­mi. S dievčatami som si rozumel lepšie ako s chlapca­mi. Prezradili mi aj tie najdôvernejšie tajomstvá, o ktorých sa nerozprávali ani medzi sebou. Našli vo mne absolútne spo­ľahlivého dôverníka. Žiaľ, vydržalo to len do puberty, do momentu, kedy sme si začali uvedomovať svoju sexualitu. No a poviem vám, že v momente, keď som si uvedomil, že tá moja sexuálna orientácia je iná ako u všetkých chalanov naokolo. by som skôr ja potreboval dôverníka. Hanbil som sa o tom komukoľvek povedať. Hanbil som sa za svoju od prírody danú sexuálnu orientáciu. Hanbil som sa za SEBA. Spoločnosť v roku 1986 nebola až tak informovaná, a naviac, býval som v Kremnici, menšom  mestečku. Viete si predstaviť, ako to tam chodí? Všetci sa poznajú. Mnohí chodia do kostola a na „tieto veci“ majú SVOJ NÁZOR. Veril som, že sa časom niečo v našej spoločnosti zmení a uvoľní. Ako veľmi som sa len mýlil!

Píše sa rok 2008, spoločnosť je už informovanejšia, bývam v Bratislave, väčšom mestečku. Som šťastne a už šesť rokov zamilovaný. Keď so svojim Princom na bielom koni rozprávame o našej spoločnej budúcnosti, príde nám smutno.  Smutno, že žijeme v krajine, v ktorej sa istí politici o našej sexuálnej orientácii vyjadrujú až priam s istým  nádychom  diskriminácie, smutno, že nemáme právo náš vzťah „potvrdiť svadobným aktom“, a to nie len preto, že by to vnieslo do nášho ďalšieho  spolunažívania množstvo praktických momentov, ale aj pre ten samotný svadobný akt. Jasné, že si môžeme zorganizovať nejakú oslavu, ktorú by sme nazvali SVADOBNÁ, ale to už predsa nie je ten svadobný akt, ktorý by bol v krajine v ktorej žijeme zákonne akceptovaný. Naše spolunažívanie je de iure mimozákonné. Našťastie, sú aj politici, ktorí verejne deklarovali akceptovanie registrovaného partnerstva.

Počas prežívania mojej nedávnej narodeninovej nedele som si s chuťou pozrel Na telo s Monikou Beňovou, mimochodom mojou obľúbenou a uznávanou političkou. Spolu s pánom Lipšicom hovorili aj o registrovanom partnerstve.

Nešťastné bolo, že hneď v úvode diskusie začali v súvislosti s možnosťou uzákoniť registrované partnerstvo rozoberať otázku adopcie. Veď si len uvedomte, že dnešná spoločnosť nie je ešte úplne pripravená ani len na akceptáciu registrovaného partnerstva, nieto ešte na to, aby akceptovali homošom právo adoptovať si dieťa. Je predsa nezmysel hovoriť o právach registrovaných partnerov, hoci aj na adopciu, v čase, keď nie je vôbec ochota akceptovať samotné registrované partnerstvo.

Monika na to upozornila, potom verejne uznala právo ľuďom rovnakého pohlavia na spoločný život aj v medziach zákona a až potom vyjadrila svoj vlastný názor na adopciu. Pán Lipšic tvrdil, že proti spolunažívaniu homosexuálne orientovaných spoluobčanov nič nemá, no nepociťuje ani nutnosť toto spolunažívanie uzákoniť, a že si už vôbec nevie predstaviť, aby takýto spoluobčania vychovávali dieťa. „Chcem povedať aj prečo.“ a začal argumentovať tým, aby sme s deťmi neexperimentovali, že existujú konkrétne prípady ako to s dieťaťom, ktoré bolo v adopcii u partnerov rovnakého pohlavia, dopadlo zle. To je možné pán Lipšic, treba však povedať, že to nie je férový argument, nakoľko aj pri adopciách heterosexuálnych partnerov sa nájdu konkrétne prípady, keď to s dieťatkom nedopadlo najšťastnejšie, a to už nehovorím o tom, aké tragické prípady existujú v manželstvách, kde sú deti vlastné. A za neférový považujem tento argument aj keď v niečom s vami súhlasím. Dieťa by podľa mňa malo vyrastať v prostredí, kde sú zastúpené obe pohlavia, teda žena aj muž. Aký je názor odborníkov?

Prečo nemám právo môj vzťah k človeku, s ktorým chcem zostarieť, potvrdiť aj právne? Nezaslúžime si aj my, so sexuálnou orientáciou inou ako heterosexuálnou, prežiť ten okamih, keď jeden druhému povie ÁNO, lebo ho miluje? Teda z lásky? Tak to vlastne znamená, že homosexuáli a lezbičky nemajú právo milovať. Našťastie na lásku zákony nejestvujú. Zatiaľ......