Fontána pre Zuzanu
Bola raz jedna ulica...
/poznáte ju - aj vy máte svoju ulicu, či dvor, kde práve žijete.../
Boli na nej domy a v tých domoch byty /každý večer tam blikali televízne obrazovky/... A ráno zvonili budíky a ľudia sa náhlili do práce...
Tak, ako vždy. Bola to obyčajná ulica a celkom obyčajný dvor...
Pri vchodových dverách vás tam zdraví domovník - prehodí niekoľko slov o tom, čo sa stalo, kto opäť rušil nočný pokoj, alebo kto znárodnil poklop zo šachty...
Zneistiete: azda má v tom prsty ktosi z vášho okolia?
To sú ale ľudia... - pritakáte domovníkovi, no nemáte čas pátrať po tom, kto to všetko zavinil...
Každodenná, obyčajná pesnička s refrénom nevšímavosti... A rytmom je už nuda...
Aj vy ste však boli rebelom!
Mali ste svoje vlastné miesto na zemi - bolo ako dlaň a rovnako dobre ste ho poznali!
Bolo to len v a š e miesto...
Územie vašej partie!
Pamätáte? - prvé bozky na tom mieste, prvé dotyky... Sny o sláve, veľkých cestách po mori... Prvé šluky, šepot o tom, čo sa nepatrí... A neskoré príchody domov... A tresty...
Chceli ste byť i n í ako všetci okolo! Váš čas nemerali televízne programy...
Viedli ste svoj vlastný boj. Vojnu proti všednosti...
Dnes v noci objavil domovník dcéru od susedov s bandou čo robí rámus na motorkách... Čo z nej asi vyrastie?
A syn toho chlapa na prízemí, čo hrá karty a do práce nechodí - tak ten jeho chalan kradol poklop a dal ho do zberu... Nie je to vraj isté, ale pri tej jeho výchove!
Cestou do roboty roja sa vám v hlave spomienky - poznáte to: aj vás stále sledovali oči dospelých... Dnes ste na ich mieste vy sami: večer pozeráte TV a ráno vstávate na zvuk budíka, ktorý sa líši od toho, čo patril vašim rodičom len tým, že znie viacej elektronicky...
Kde je dnes miesto vašej mladosti? Bolo malé, obyčajné, no malo aj tajné kúty, pivnice... Malo úzke šachty pod zemou... A prechod do snov poznala len vaša partia...
Máte pocit, že ste ho už stratili?
Čo tak malý výlet dierou v plote času poza školu všednosti?
Zabudli ste ako na to?
Kde bolo, tam bolo, našla sa tajná mapa s plánikom...
Cesta viedla šachtami do zabudnutého sveta – a tam, rovno uprostred dvora, čo má veľkosť dlane - strieka fontána...
Komusi sa ju totiž podarilo oživiť a spustiť - jej gejzír svieti ako maják v mori nevšímavosti...
Karol Hlávka, spoluautor libreta
VIAC INFO NA
FONTÁNA PRE ZUZANU, predstavenia.pdf (102 kB)